Každý kto zavíta na túto stránku iste vlastnil, vlastní alebo sa chystá mať nejaké zvieratko. Prijať zvieratko do rodiny, je krok, ktorý si treba dobre premyslieť. Vlastniť zviera je záležitosť na dlhšiu dobu. Preto by sme sa mali predovšetkým rozhodnúť aký druh je nám najbližší, či je to hravý psík, samostatná mačička alebo malý hlodavec či vtáčik. Každý druh má totiž iné požiadavky na chov. Preto je vhodné pred samotným výberom porozmýšľať o sebe, svojej rodine a životnom štýle, ktorý vedieme. Či sme športovo založení, či radšej oddychujeme pasívne, či sme pracovne vyťažení... Porozmýšľajme o tom, koľko času môžeme venovať novému členovi domácnosti. Výberom správneho druhu zvieratka predídeme sklamaniu nielen z našej strany, ale aj zo strany zvieratka. Medzi tie na čas a starostlivosť náročnejšie druhy patrí určite psík a mačička, menej náročné sú hlodavce, vtáčiky či rybičky. Ku druhu akým sú plazy, treba mať vzťah.
Takže pri výbere zvieratka sa rozhodujme nielen podľa toho čo sa nám páči,ale najmä podľa toho či dokážeme zabezpečiť optimálne podmienky pre jeho chov.
Komentáre
jediné zvieratko ktoré si
jediné zvieratko ktoré si viem pri sebe predstaviť je havkáč. rada sa prechádzam po prírode, manžel bohužel moje nadšenie nezdieľa, tak zatim kysnem doma ako knedla, ale ked som mala havka, tak som chodila každý den von. a to mi velmi pomáha čo sa týka ukludnenia a vybehania. aj teraz som "čakateľom". naša Aisha bude mať 4 týždne a už sa neviem dočkať kedy sa uvidíme a budeme spolunažívať
.
. nevadí mi ani bordel, ani zamastená podlaha od žradla, ani packy, ved to sa umyje.
jedinú negatívnu stranku to má, že musim skoro ráno vstať a hajde sa von vycikať za každého počasia
mať zvieratko je užasne.
...to máš pravdu, že mať
...to máš pravdu, že mať zvieratko je úžasné
, my sme mali dlhé roky sučku kríženca jazvečíka a ona bola taký hnací motor toho, že sme nesedeli celý čas doma, ale v lete sme sa chodili kúpať,na túry do lesa, v zime - milovala sneh - sme sa chodili sánkovať a korčuľovať , nikde nechýbala...odkedy ju nemáme, zrazu sme si uvedomili, že nám vôbec nevadili chlpy po byte, rozhryzené papuče, kosti skryté pod kobercom
...stačilo , že nás mal kto vítať, že sme mali spoločníka na prechádzky...zvieratká sú fakt úžasné
juuj, vítanie Katy sa šla
juuj, vítanie
Katy sa šla potrhať, tak sa tešila ked sme prišli 
muž ju najprv nechcel, ale o pár dni som ho "načapala" ako s nou sedí v náručí a hovori jej - ty si môj psík, ty si dobrý psík, ty si náš psík 
no krása 
a to bola u nás len 3 mesiace...
a ked sme ju museli dať utratiť, plakali sme ako deti
teraz sa tešim na Aishu - budeme sa spolu flakať po svete
Súhlasím stebou, moja
Súhlasím stebou, moja sučka je taký môj antistres, keď som s ňou na prechádzke, tak vypínam a netrápi ma, čo zasa deti dorobili, alebo čo mi zasa milé povedal môj manžel ... Keď bola malá, naučili sme ju cikať na špeciálne psie plienky, tak s týmto som problém nemala. Skoro ráno alebo neskoro večer, zima, dážď, vtedy cikla na plienku a bola vyvenčená. To sme takto praktizovali asi do 8 mesiacov, potom zrazu už doma cikať nechcela, tak som musela chodiť von, ale zasa už celú noc prespala, aj cez deň dlhšie vydržala ....
no, mam odpoved na otazku
no, mam odpoved na otazku /ohladom plienok/
a ja mam rada psikov civavky
a ja mam rada psikov civavky
veľmi výstižný názov
veľmi výstižný názov Zvieratko-člen rodiny,ja som chovateľom niekoľkých zvieratiek. Vlastním fenku zlatého retrievera,vodné žaby,korytnačku nádhernú a andulku.Všetkých beriem ako členov našej rodiny.S každým debatujem a s láskou sa o nich starám.Neviem si predstaviť,že by som nechovala nič.Lebo akú lásku človek dá zvieratku,tak ono mu ju niekoľko násobne vráti.Dosť ťažko znášam keď je ubližované týmto milučkým kamarátom a nepochopím prečo to niektorý ľudia robia.
...tak to máš doma milú
...tak to máš doma milú "zoo"
...mať zvieratko je dar, povie ti veľa aj keď bez slov...je s tebou v dobrom aj v zlom.
Ale nanešťastie je mnoho ľudí, ktorí si myslia, že zvieratko je niečo menej ako my, riešia si na ňom svoje komplexy, ubližujú im. Je to ich spôsob riešenia problémov, nemajú guráž si to vybaviť s tým kto spôsobil ich problémy a odnesie si to nemý tvor, ktorý im nemôže oponovať.
keby mi muž dovolil, ta mam
keby mi muž dovolil, ta mam zajky, morčata, papagaje... ale ta...tak som si dupla nohou a aspon hafka budeme mať
a ja sa muža
a ja sa muža nepýtam,kúpim a hotovo.Potom sa už nič nedá robiť,keď sú zvery doma.A má ich rád,i keď vodným žabám,furt hundre,fuj vy potvory žabacie,ale to len keď kvákajú a to je každý deň
jaaj, ta to by som si
jaaj, ta to by som si hladala novy domov
keby len tak z čista-jasna som prikvitla so zajkom.... ale dohodli sme sa, že ked budeme byvat v dome, tak budeme mať zajkov, havkov a určite si dotiahnem aj mačičku. a možno aj ťuťuke-pipike /to ako sliepočky/ 
Aby som nezabudla, najprv
Aby som nezabudla, najprv som deťom kúpila morča, potom si doniesli škrečka, ja som si konečne kúpila akvárium a 17 mesiacov máme psa ... To všetko v byte. Cez leto sú hlodavce na logii, teraz v zime v kuchyni, ale máme ich radi, čo už s nimi, hádam sa ich po toľkých rokoch nezbavím ... Manžel našťastie zatiaľ veľmi nenadáva, asi pochopil, že musí vydržať, kým nám od staroby neodídu - veď sú to naši maznáčikovia. Najradšej by nechal už iba psa ...
ja viem v paneláku to je
ja viem v paneláku to je ťažké chovať ZOO,ja bývam v rod.dome,tak preto máme kadečo a ešte mi je málo.Aj ja som chcela slepice,ale fenku som naučila keď bola malá,kde je vtáčik a ona teraz naháňa všetko čo má perie.Takže chuďata slépky,by boli asi v strese
Aj andulka musí byť na skrini,lebo búchala ňufákom do klietky,chcela sa k nej dostať a chuák vták bol z toho na prášky
už len čakam, kedy
už len čakam, kedy /náhodou/ sa presťahujeme a budem tešiť z hoviadok
Prvého v dome som mala
Prvého v dome som mala kocúrička.Volal sa Oggy(to môj synátor vyberá mená)Potom k nám prišla Micka asi od tretích susedov a zostala.Časom nám porodila 4 mačiatka.Rozdali sme ich za pomoci svokry.Mica odišla a vídavala som ju u tých susedov.No o rok na jar prišla ku nám ako do pôrodnice a mali sme 5 mačiatok.To bolo na celovečerný film tie ich výčiny...Nechali sme si len 3 kocúrikov,lebo by sme mali doma mačinec.Jeden bol čierny - Uhlie, druhý tigrík ako Mica-to bol Šimie a tretí ten bol verná kópia ocka Oggyho a voláme ho Luluky
Prvý nám odišiel ocko,potom zmizol Uhlie,neskôr Šimie a Mica.Zostal le Ľuľko.Pred dvoma rokmy na Deň matiek sme šli kúpiť havinku a sme nesmierne šťastný , že sa znášajú ...Kým som bola malá chovala som žaby,jašterice,pijavice,biele myšky,krysu,škrečky...Trafená som
, ale presne a mám veľké šťastie , že aj môj manžel.Sliepky nechováme, lebo by umierali na starobu...
želám vám krásny večer
želám vám krásny večer dievčatá. čítam tieto vaše vyznania a uisťujem sa, že nie som sama, čo som takto zvieratkovo "deformovaná". Mala som šťastie, že od mala som vyrastala v rodinnom dome, takže každé zvieratko v okolí bolo u nás vítané a vedeli, že vždy sa pre ne nájde nejaká dobrota. Mali sme jeden čas aj sliepky, ale prestali sme s tým, lebo aj u nás umierali na starobu
.Jeden čas sme aj pávy chovali,jooj, to bola nádhera, ale susedia nemali pochopenie pre ich ranné škriekanie, tak museli putovať na lazy
. Usmievam sa, lebo aj medzi moje obľúbence patria žaby. 
Dokonca som mala jednu krááásnu ropuchu, volala som ju Alica. Mali sme aj nádherné, úžasne milé a inteligentné dalmatínky Anetku a Ajku. Tieto sa asi vyčlenili z priemeru,lebo o nich sa hovorí, že nie sú nejak inteligentné, ale tieto dobreže akurát len rozprávať nevedeli. Pred pár rokmi sme postupne prišli o ne,obe postupne umreli na rakovinu ( hm, zrejme to máme v rodine ).... Kto vie, čo je to člen rodiny, tak mi určite rozumie, keď poviem, že aj po tých 5 rokoch, čo ich už nemáme, sa mi ešte stále tlačia slzy do očí, keď si na ne spomeniem. Veľmi, veľmi chýbajú !! Ale, teraz máme také malé, milé mačiatka šidielka: Šílu, pomocníčku - kontrolorku pri maľovaní ( teraz sa ale niekde túla po susedoch 
), Tobiasa a Sisu, ktoré s veľkou radosťou vítajú každú návštevu a najväčši radosť majú vtedy, keď sa nebadane môžu schovať do prádlového koša a lebediť si 
. Mať doma zvieratká je úžasné. Sú ako balzam na dušu,zaslúžia si našu lásku 
keď sa tu hovorí o
keď sa tu hovorí o sliepkach,z detstva si pamätám,že aj my sme chovali.Keď otec jednu zabil a mama z nej navarila polievku,bolo po srande.Polievky som sa ani nedotkla a otca som titulovala,ty vrah.TO bola prvá a posledná ktorú zabil,ostatné u nás tiež umreli od staroby.Preto mi teraz doma nechováme nič ,čo sa dá zjesť,lebo by som to neprežila,ak by som to mala variť a ešte aj pojedať.Ja ani nezvládnem chovať psa von na dvore,to by som ani nespala.Chcela by som viac psích jedincov,len dnuká je to ťažko,keď sa mi páčia obrie chlpaté plemená.Tá naša keď si ľahne na gauč,ja sedím na zemi,lebo na jednom je ona ,na druhom môj muž.
A problém je keď plzneme,chlpatý je celý dom,ešte aj dieťa chlpy do školy nosí.
Zvieratká sú fajn,ukľudňujú,nepapuľujú a je s nimi sranda,preto ich ľúbim všetky.
ja by som hrzne chcela mat
ja by som hrzne chcela mat psika civavu. mam hrozne rada civavy lenze byvame na panelaku a psik na panelaku asi nemoze byt .aj ked je to civava nasi mi ju slubili uz minuli rok ale nic teraz mi ju na jar/leto tak niako slubili aj tak mi to nesplnia newem co mam vsetko preto robit aby som ju dostala dufam ze chapete a dobre mi poradite vopred dakujem!