Max-už v psiom nebi

Mala som psíka,volal sa Max,bol to zlatý retrivier...Milovala som ho,starala som sa oňho ako sa dalo...Len prišiel mu do života prvý a posledný kliešťar v jeho živote...Max ochrnul na zadné nožičky,bola ťažká preň ho chôdza,prestal počúvať a vnímať nás...Prišiel ten deň,bol štvrtok 28.2.2008 okolo 00:30...Môj otec išiel do drevárne pre drevo a v tú chvíľu sa Max prišiel rozlúčiť...Poprosil o pohladkanie a ľahol si...Keď mu môj otec hovoril,že nech ide do tepla,už nevnímal pretože bol na ceste do psieho nebíčka...Mal rok a 9 mesiacov...Jeho osudom sa stal jeden(prvý v celom jeho psačom živote) nainfikovaný kliešťar...Od útleho veku sme sním chodievali k zverolekárovi,ktorý ho očkoval...bol zaočkovaný proti kliešťarom aj mesiac pred tým čo zomrel proti kliešťarom.... Veľmi mi aj dnes chýba..Bol to člen našej rodiny! Miloval všetko ovocie,hlavne banány...Dúfam,že sa tam má v tom psačom nebíčku dobre...Myslíme stále naňho ako sme sa teraz mohli sním radovať...