- Haló, volám ohľadom toho strážneho psa, čo ste nám včera predali.
- O čo ide?
- Poradíte nám, čo máme urobiť, aby nás pustil domov?
Aj také sa stáva, alebo o svedomí
Asi nikdy nepochopím prečo sa stávajú niektoré veci. Ako niekto dokáže na smrť utýrať zviera?
O pár prípadoch sa vie a o mnohých nie. Dobiť zviera palicou na smrť, utopiť, či inak usmrtiť zviera je isto pre každého normálne cítiaceho človeka dôvodom na zapochybovanie o príčetnosti dotyčného.
Niekedy však zisťujem, že ani zdanlivo normálne vyzerajúci jedinec nemusí byť až tak kóšer.
Stačí obyčajná prechádzka a dozvedela som sa veci o akých som si myslela, že sa týkajú iba ľudí bez akéhokoľvek citu ku zvieratám.
Tuším, že bolo vtedy pekne. Usudzujem podľa toho, že môj štvornožec dobrovoľne vycupital na prechádzku.
Psíkom sa tiež chcelo behať a tak sa veselo oňuchávali a krútili chvostom. Hafan bol zrejme výnimočne priateľsky naladený a pri každom okolo idúcom sa pristavil. Po pár metroch prejdených bez psej spoločnosti sa začínal nudiť a hádzať po mne pohľady tipu....už vážne nemôžem, odnes máááá...sííííím...
Prešlo ho to v momente, ako zavetril v diaľke psie slečny. Vyštartoval ako Goro- pes japonský a poďme na zálety.
Dve pekne nahodené dámy venčili svoje psie krásavice. Jedna, rasa „Čo ulica dala“...zmiešanina už ani neviem čoho s čím. Povaha priateľská, výška po kolená, čiže prijateľná.
Druhá psia slečna to bola na pohľad iná káva. Ušká zabalené, aby sa nezašpinili, srsť lesklá ako od Vidala Sasúna. Na prvý pohľad čistokrvná. S preukazom pôvodu a titulmi pred menom aj za menom.
Psie trio veselo havkalo a krútilo chvostíkmi, ako v prvomájovom sprievode a ja som sa stala svedkom rozhovoru o akom sa mi ani nesnívalo.
Tá so psíkom „Čo ulica dala“ sa pýta „Čistokrvnej“...
„Lindu si nechala kde? Je doma, alebo niekde na výstave?“
„Linda? To nevieš? Musela som ju dať utratiť. Vieš po toľkých štencoch už bola nejaká vyžitá. Na výstavách to už bolo o ničom. Len peniaze do nej vrážať a úžitok žiaden....a po tých veterinároch s ňou stále behať, raz hnačka, raz zápal očí...no skrátka strach.“ dokončila svoj prejav a tvárila sa pri tom ako utrpenie samo.
„Jáááj no to hej, veď máš dosť s tými čo máš doma. Nie si ešte pridávať starosti.“ podporila ju druhá.
Najprv som sa len dívala s otvorenými ústami a nejako mi to nedochádzalo.
Nezvyknem sa miešať iným do rozhovoru , tak som sa iba spýtala, či jej to nebolo ľúto.
Sucho poznamenala, že jej chovateľská stanica si taký luxus nemôže dovoliť a vraj taký je život.
Dať utratiť z takého dôvodu?
V mojej naivite som si myslela, že psi sa utrácajú iba z vážnych zdravotných dôvodov.
Keď som si kupovala psa, tak som chcela zviera z rodokmeňom.
Zviera ktoré niekto nechová len kvôli peniazom, v nekontrolovateľnom počte na kusy. Keď sa zvieratá len množia, ako na bežiacom páse a nehľadí sa na zdravie, vlastne na nič, len na výnos.
Neviem si predstaviť, že by som toho svojho len tak utratila. Napríklad pre to, že sa zle prezubil, že výstavná kariéra je fuč.
Neviem aký život mala Linda pri svojej majiteľke. Zrejme bolo o ňu postarané. Bola správne živená, mala zaručenú starostlivosť o srsť. Veď inak by na výstave neuspela.
Priviedla na svet šteniatka s rodokmeňom.
Keď už nebolo možné získavať Cac a Cacib a bohviečo ešte a mala si užívať pokoj a lásku svojej ľudskej polovičky, tak bola odrazu na nič. Zbytočná a nehodiaca sa do rentability.
Nepotrebná....
Stačilo 300 korún slovenských.
Netreba ani železnú tyč.
Vraj humánna smrť.
Možno áno...veterinári sa snažia o bezbolestný odchod...pre zviera.
Vzala som vtedy svoje síce tiež rodokmeňové, aj keď výstavne nepoužiteľné zviera pod pazuchu a šla preč.
Môj pes neprinesie domov tituly .Priniesol nám však oveľa viac. Peniazmi to však vyjadriť nedokážem.
Čo je horšie ubiť zviera na smrť, alebo ho dať zabiť, že nevynáša?
Oboje je rovnako kruté a to druhé o to viac, že ten človek sa dokáže nazvať chovateľom!
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
Ader... krásne si napísala
Ader... krásne si napísala svoje pocity. Žiaľ, veľakrát sa stretávame s tým, že vlastnia zvieratká takí ľudia, čo okrem seba nemajú radi nikoho.
Opísala si nádherne
Opísala si nádherne chovateľku.IBA chovateľku.Šlo jej len o meno,kredit a chválu.Neverím,že je havi si užil aj radosť z voľného pohybu,z pobehavania sem-tam s vodítkom či bez..neverím,že to studené srdce majiteľky si spomenie na ňu ako na člena rodiny,ktorý ju určite miloval.
Lebo psíkovia sú takí-budú vás milovať navždy.No oná spomenutá má svoje rebríčky hodnôt pokrivené a nevidí to,čo my.Nevidí svojho havina ako stelesnenie lásky.Oddanej a nezištnej.Lásky radostnej a každodenne neobmedzenej.Proste lásky bez dna!
Keď sa zahľadím do očí mojho havina, vidím to,čo spomínaná osoba nikdy nevidela.
A aj keby neviem čo prišlo,nikdy ho nevyčlením z rodiny.To sa predsa nedá,aj keď je to len pes.Ba práveže je to pes.Po našom havino.Právoplatný člen rodiny,ktorý nie je prekážka ani dôvod prečo niečo nie.Aj dovolenku plánujeme len tam,kde nás prijmu aj s ním.
Smutný príbeh Aderia,ale my s tým nič nenarobíme.Kto vie koľko takých majiteľov psíkov behá po svete..my sme iné,my k nim nepatríme.JE TAK ??
http://www.youtube.com/user/Hermioneta?gl=GB&hl=cs
Toto je moje hobby..toto ma veľmi baví
Máme tiež chovnú stanicu
Máme tiež chovnú stanicu , ale, našťastie, viem odprisahať, že naše mačky by nikdy podobne neskončili.
Hoci mi už zopárkrát bolo naznačené, že na čo sú mi Mura a Samo, ak nie sú chovní, ani som sa nepozastavila nad tým, že by mi tu snáď zaberali miesto mačkám s PP. Mura bude mať 14 rokov, Samko bol náš prvý peržan a kúpili sme si ho v obchode s chovateľskými potrebami. A keby som ho tam videla teraz, kúpim si ho zasa - aj k týmto papierovým.
Vidieť jeho oči, som spokojná celý deň. Murkami odo dňa, keď k námprišla, spí nad hlavou a nikto jej to miesto nezaberie.
Keď sme kúpili Xylofona, mal 5 rokov, mali ste vidieť, odkiaľ sme ho dostali!
Keby som mohla, bijem toho pôvodného majiteľa 25 hodín denne. Po dvoch rokoch, v tých najväčších horúčavách, dostal obojstranný zápal pňúc a veľmi rýclo vďaka tomu, že mal oslabenú iminutu z predosšlého domova, odišiel. V tú noc som nevedela, čo mám od žiaľu robiť. držala som ho mŕtveho v náručí a kolísala sa s ím celá a plakala a plakala. Dodnes sa neviem pozrieť na jeho fotky, lebo sa hneď rozplačem. Stálemi veľmi chýba a predstava, že prídem o ďalšie zviera, je niečo hrozné.... Keby sa dalo, dýcham za ne.
A toto je moja maxizáľuba: www.magicpleasure.szm.sk
neplač už aj ja plačem
neplač už aj ja plačem xylofónko smrrrrk
booozinku krute nepochopim
booozinku
krute 
nepochopim takých ľudí, čo musia mať len "značku" a nie zvieratko...
.
mne je blbo ked si spomeniem na Katy /malého bradáča/, ktorú sme museli dať utratiť, lebo bola už len tieň po chorobe... a cítim sa ako vrah
ale toto!!! len kvôli ne/úžitku utratiť havka???!!!
ryka tvoj prípad je predsa
ryka tvoj prípad je predsa úplne iný...tvoj psík bol veľmi chorý, ale hentej už jej iba nevynášal...a to oooobrovský rozdiel
ja viem... ale aj tak ked si
ja viem... ale aj tak ked si na to spomeniem, tak mi je ľuto, že možno sme mohli ešte viac urobiť... ale asi nie, lebo krvácala vnútorne kde sa dalo... moja mala katynka...
že sa prezubil? Zabiť???
že sa prezubil? Zabiť??? Toto mi ani nehovor, lebo vybuchnem od jedu. Ja by som dala utratiť jeho, smrada a nie zvieratko a vobec by mi ho nebolo luto viac ako zvieratka. Ludia su bestie a akokolvek sa snazim byt empaticka, ked sa tyraju deti a zvieratka, tak som besna. Som sa nasr.....eee hnevala....
Natinka nie...môj sa zle
Natinka nie...môj sa zle prezubil a zato ho ešte nedám preč...jej bola staršia sučka,čo kým vyhrávala bola dobrá keď už nie, tak.....
a kde je láska k
a kde je láska k zvieraťu????????????????????????????
veď ja mám tie naše ako deti....
Natinka,tak to neviem ani
Natinka,tak to neviem ani ja...ľudia niektorí berú zviera ako biznis...vynáš-super....nevynáša-dajú preč...ani ja to nedokážem pochotiť...mne iba morčiatko umrelo a preplakala som dni
Dievčatá tečú mi slzy po
Dievčatá tečú mi slzy po tvári
!!!Nemôžem ani len čítať ani pozerať také niečo v Tv a som z toho na nervy...Tiež sa mi nepáčia tie dielne na výrobu mláďatok, ale tie kde sú brané len kým vynášajú..."Chudinka" panička koľko má ešte doma starostí s tými ostatnými, ktovie kto jej ich kúpil a núti ju do toho?!
Tiež si myslím, že tie výstavné kusy ie sú až také šťastné,aj keď je o nich postarané bombovo.Je to ako ,keď dieťa vyobliekam do značkových nových vecí a nedovolím mu hrať sa, lebo sa ušpiní,nedovolím mu behať, lebo to roztrhne ...
Prosím, nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, samozrejme poznám majiteľov, ktorý sa vzorne starajú, ale aj milujú...
Mne sa stalo niečo z čoho sa už asi nikdy nedostanem...Po Novom roku (ešte cez sviatky "pokoja")som za oknom dotelefonovala a zrazu som začula údery a kvičanie psa!!!Sused na dedine o 10,30 mlátil sekerou vlčiaka ...Začala som okamžite kričať ,plakať...manžel na to vybehol von a kričal na suseda, že čo to robí...zbehli sa tam aj ostatní.Psíkovi sa podarilo ujsť, ale určite útok neprežil...Ja som nelenila a zavolala som políciu.Psíka sme bohužiaľ nenašli, ale stými zraneniami a v tej zime určite neprežil.Aj teraz plačem, keď toto píšem.Lˇudia na dedine ma odsúdili(ale aj tí, ktorých so považovala za milovníkov zvierat),že sused je chudák ožran a za psa robím takýto cirkus.
Podotýkam, že ten psík sa zrejme niekomu odtrhol po silvest. noci a neútočil,bol prítulný...Videla som ho chvílu pred tým na ulici ,mal obojok ...
Myslíte, že ,keď je niekto ožran(aj to je len vlastnou vinou)oprávňuje ho niečo, že môže siahať niečomu, alebo niekomu na život?Keď už niekto neľutuje psa,tak je to poškodzovanie cudzej veci,pohoršovanie na verejnosti( čo keby sa prechádzala nejaká mama s detmi a tie to majú vidieť)...
Ľudia by sa asi zastareli ak by niekomu rozrúbal na ulici odstavené auto, veď to stálo peňazí...Bývam na dedine, kde sa ľudia považujú za pobožných, ale asi len preto, že chodia do kostola...Musím končiť, lebo sa dostávam do stavu
nepríčetnosti!Bohužiaľ, neviem kam prípad postúpil, ale doteraz sa nič nedeje
zo strany polície a ja som na PN a to ma obmedzuje.Nechcela som nikomu pokaziť deň, ale som rada, že som sa niekomu mohla posťažovať...ĎAKUJEM!!!!
kokos! ja by som zobrala
kokos! ja by som zobrala sekeru a nahanala suseda! veď to je živý tvor a nie vec! to nie tak, že mi umrie jedno kurča bo ho chytil potkan a musim ho "doraziť". nemá rozuma ten človek? joj!
je mi na grc, boze ale ako
je mi na grc, boze ale ako
tohto vlciacika mojmu macovi zrejme niekto otravil pred mesiacom. Mala rok a bola krasna a mila
čítam si tu vaše
čítam si tu vaše príspevky a behá mi mráz po chrbte,je mi ľúto tých ubohých štvornohých tvorov,ktorých ľudia keď nepotrebujú,tak sa ich dokážu zbaviť brutálnym spôsobom.Pamätám si z detstva,raz som kukala z okna do susedov,mali vtedy malých vlčiačikov,my sme nemali psíka,takže pre mňa to bolo rozkošné pozeranie.Aké bolo moje zhrozenie,keď sa o chvíľu dovalil sused ako tajfún,jedného z nich chytil a hodil z celej sily o betónový schod.Zvieratko chvíľu kňučalo a umrelo.Pre ľudskú nedbanlivosť (zle mali zatvorený kurník) sa šteniatko dostalo k sliepkam a jednu zadrhlo,muselo takto dopadnúť.Dostela som hysterický záchvat,že ma mama niekoľko hodín nevedela ukľudniť.Susedovi som sa dosť dlho nezdravila,iba som na neho nenávistne zazerala,dnes sa pozdravím,ale vždy sa mi pred očami vybaví tá vražda
Toto je u mňa neodpustiteľné,ten kto takéto dačo dokáže, nie je človek.A s tým chovom pre biznis,poznám jednu,čo si každý rok takto zarába na dovolenku,by mi ani nechutilo sa váľať na pláži na úkor zdravia môjho miláčika.Pretože pri poslednom vrhu jej sučka ťažko ochorela a skoro umrela
Moja fenka v živote bitku nedostala,aj keď urobila niečo zlé,všetko sa dá psovi vysvetliť a nie týraním ho učiť poslušnosti,apropó to potom nie je poslušnosť,ale STRACH!
Ja by som tiež za zvieratá
Ja by som tiež za zvieratá aj dýchala, a nie len za moje, lebo som milovníčka zvierat!!!Všetkých!!!Keď som tento horor vyrozprávala psíčkarovy, ktorý mi veľmi pomohol pri výcviku, spýtal sa ma ,že či môjho psa? ..a že tak čo som sa do toho starala, keď to bol cudzí pes, tak som mala dosť!Podotýkam, že moju mám vycvičenú k poslušnosti, ale nie na 100%!Prestala som chodiť na cvičák, lebo som to nemohla uniesť a ani môj maznák!Pokračovala som s ňou sama, lebo ten dril a mykanie voditkami nebol pre nás.Bola tak vystresovaná z toho, keď opodiaľ učili psov na rukáv, to štekanie, krik,švihanie bičom....bŕŕŕ Bála som sa, že sa vyrúti na cvičiteľov
A tak viem, že to čo potrebujeme vedieť vieme a stačí na štýl našeho spolužitia...Načo máme vedieť preskočiť 2 m prekážku, keď nechcem aby preskakovala bránu ...My ju máme v rodine ako miláčika - spoločníka.Nedávno bol manžel chorý a pri každom zakašľaní vstala a išla nazrieť pod paplń či je OK!Povedal,že keby vedela uvariť čaj, tak je ako zdravotná sestra 
O láske ku zvieratám by som vedela písať snáď knihy, sorry, že toľko reagujem
Je to naozaj niečo hrozné,
Je to naozaj niečo hrozné, akí ľudia žijú medzi nami. Ide im len o peniaze a prestíž, ktoré chcú získať na úkor nevinného živého tvora, ktorý sa nevie brániť. Pre nich to nie je živý tvor, ktorý aj všetko cíti, či už dobré alebo zlé, je to pre nich len nejaký prostriedok, nástroj na výrobu peňazí, otrasné. Hnus. My máme zasa takéhoto suseda: deťom do bytu zaobstarali malú sučku, miešanku všeličoho, ale je zlatá, poslušná, prítulná, problém je že deťom sa už zunovala a nechcú s ňou už ani chodiť von, dospeláci sú do večera v práci, psík neustále zavýja a škriabe dvere. Minulý týždeň sa zase naňho vykašlali a nešli ho vyvenčiť a on chudáčik urobil barinku. To čo potom nasledovalo, neprajem vidieť nikomu z vás. Sused vyšiel na chodbu, v jednej ruke držal psíka pod krkom, druhou rukou päsťou ho bil po celom telíčku, psíček skučal a zavýjal, od bolesti sa počúral, keď som ho napomenula čo to preboha robí, tak ma poslal do ...., asi viete kam, zišiel dolu pod schody a tam pokračoval. Ten neskutočný psí nárek sa nedal počúvať, zarevala som naňho, že policajti sú už na ceste, tak prestal a psíka zobral domov a bol kľud. To chúďatko to prežilo, ale tú traumu si už ponesie celý zvyšok života. Neprajem nikomu nič zlé, ale jemu ešte väčšiu bitku. A odmena pre mňa, za možno zachránený psí život: prepichnuté gumy na aute a odtrhnuté zrkadielko.
Anina, ja už mám dnes
Anina, ja už mám dnes beztak nejaký depresívny deň, ale aj kôli tomuto by som plakala...A preto je veľmi dôležité rozhodnutie či deti zvládnu starostlivosť o niekoho, alebo je to len chvíľkový rozmar.Na druhej strane musíme brať na vedomie aj to , že my ochotne preberieme tieto povinnosti ak nechceme aby zvieratko trpelo.Deťom by som ,ale skúsila vysvetliť, že prečo som to urobila za nich...ľudia sú hrozní "páni" sveta !!!
Smutne,velmi smutne veci tu
Smutne,velmi smutne veci tu citam a neda mi,nevyliat si zlc.Vlani v lete v nemenovanej krajne,tak blizkej Slovakom zacali strajkovat veterinari.Pricina:nemohli uz viac vykonavat injekcne usmrtenia zvieratkam vrtosivych majitelov.Nosili ich tam,lebo sli na dovolenku a utratenie,jedna injekcia je lacnejsia ako hotel pre zvieratka,alebo starosti na dovolenke.Rozmaznani malomestania.Strasne.
To snáď nie,biba?? To
To snáď nie,biba??
To naozaj?? Ja nemooožem!! Kde to pre boha žijeme?? S kým sa na ulici stretávame?? Sme my ešte ľudia??..je mi 
...
http://www.youtube.com/user/Hermioneta?gl=GB&hl=cs
Toto je moje hobby..toto ma veľmi baví
Je to pravda,ludia si
Je to pravda,ludia si zvieratka kupuju za peniaze ako modne doplnky,mobily,alebo laptopy,pravdaze nie vsetci,potom si myslia,ze ho mozu dat do kuta,alebo este horsie...Pribeh je z nasho kontinentu,madam Europa a bol skandalom vlani v lete.
je to hrozne. neviem co k
neviem co k tomu napisat. ja ked len vidim tyraneho psika v tv, tak placem ako male dieta.
prajem vsetkym ludom, co takto umyselne ublizuju domacim milacikom, aby raz niekto takto ublizil im. zasluzia si to, hov.da jedni
To isté si myslím aj ja. Som
To isté si myslím aj ja. Som dokonca presvedčená, že život im to raz vráti - to čo urobili dobré, ale aj zlé .