HLADA SA DOMOV ...

Pred par dnami som isla do utulku nafotit psiky. Pani mi avizovala psika v kritickom stave. Tak som zobrala fotak, vyobimala rodinku, a isla do utulku. V koterci stal psik. Vraj labrador, ale urcite nebol cistokrvny. Na hlave mal riadnu hrcu, rebra a stavce by ste mu spocitali aj z piatich krokov. Pre Boha ! Neveriacky krutim hlavou a blizim sa ku ktotercu. Psik napriek svojmu zalostnemu stavu radostne vrti chvostom, usmev mu sedi na nemej tvari. Liska sa, skace a dozaduje sa pohladenia. Prestrcim ruku dnu a psik /o velkosti mensieho mamuta/ si obtrie o chrbat ruky hlavu. Pytam sa, ako na tom je a kde bol doteraz. Vraj bol v inom utulku, kde mu hrozilo utratenie. Psik prisiel v dezolatnom stave, vahladovany, podviziveny, dehydrovany, s akutnymi hnackami. Vsetci nad nim zlomili palicu a preto je u "nas". Ticho tam stojim a obdivujem psika, jeho volu zit, chut do zivota. Ticho uvazujem, ako nad nim vsetci ludia zlomili palicu a cez to vsetko je tu a dozaduje sa hladkania.

Presunuli sme sa prec z arealu k inym kotercom. Vidim nove prirastky utulku. Krasna dve dospele krizenky. Ideme dalej a zostavam v pomykove. Neviem ci sa mam tesit, alebo plakat. Na mreze vyskakuje niekolko steniatok. Male gulky, ktore by mali byt este stale pri mame. Uzimene sa trasu. Niektore sa tesia ludskej pritomnosti. Len dve sedia opodial. Jedno je viditelne chore. Druhe je bojazlive, akoby sklamane, bez iskri v oku. Nic nevravim, vytahujem fotak a cvakam. Rozmyslam, ake studene byvaju vecery. Pozeram na tie male gulky a neviem sa zbavit hrce v krku. Nejde ju ani prehltnut ani vyplut. Je tam a zvacsuje sa.

Vratili sme sa spat. Este fotim "nase" odrastene steniatka. Nechcu postat ani na sekundu. Vsetky po mne radostne skacu a chcu sa blaznit. Koterec cislo tri v ktorom bol krizenec labradora je prazdy. Mal stastie. Bol u nas len tri dni. O par dni dviham telefon a pocuvam smutnu spravu. Psika museli akutne previezt k veterinarke. Ako sa neskor ukazalo psik bol vo velmi vaznom stave. Nastastie jeho nova majitelka je zdravotna sestra a vcas rozpoznala priznaky a dala psikovi infuziu. No nic. Volame do utulku odkial nam psika priviezli a ziadame o fin. vypomoc. Avsak ludia co nad labradorom zlomili palicu sa nam otacaju chrbtom. V sluchadle nie je pocut odpoved, iba pipanie zlozeneho hovoru. Nic to. Pani vlastniaca "nas" utulok hradi liecbu z penazi na krmivo.

Toto je bezny tyzden v "nasom" utulku. Momentalne mame stav - akutne preplneny. Dnesnym dnom je unas do 30 psikov. Niektory su u nas uz natrvalo, ako napr. starucky 18 rocny dochodca, ktoreho nam nechali na dozitie. Bobes, zlomeny psik naviazany na jednu jedinu osobku, pre toru by skocil aj z mosta.
No mame tu aj uz hore spomenute male gulicky, odrastene steniatka a ine dobijace lasky a pohody Srdce. Staci si len vybrat HLADA SA DOMOV ...