Neodolateľný..

Nedeľa u nás - tá je o upratovaní, čistením pelieškov našim zvierencom, praní bielizne a vecí do školy potrebných, prípravou na školu, učením so synom, varením obeda, výmýšľaním niečoho na popoludnie, samozrejme niečoho sladučkého ..určite to poznáte zo svojich domovov. Nezastavím sa čo je deň dňom.. po obede, keď všetci majú všetko, ja už aj kávu dopitú, tak vtedy príde moja chvíľa..
Ako aj dnes.Dnes, keď bolo slniečko teplé a prajné. Hrialo a svietilo, neprekrýval ho ani jeden mráčik. Rozhodla som sa teda, že bicykel nenechám len tak stáť v predsieni.. Začala som sa chystať. Prezliecť z domáceho oblečenia do športového. Vziať si fľašu s vodou. Prišminknúť, čo sa stihlo niekam stratiť Môj chlupatý biely a štvornohý prenasledovateľ si nič nenechal ujsť. Kde som sa pohla tam bol aj on. Pre minerálku? Ani som nestihla a on bol už pri fľaši..mikinu? Pozeral na ňu.,,Denynkooo, čo je?"..pozeral na mňa, vrtel chvostíkom, celý vyhepený.."Ale ja idem von sama.."- som mu oznámila, a on? Sadol si, neodolateľne pozrel tými čokoládovými očkami na mňa a rozbehol sa k vodítku. Jeho zvyk, keď ma vidí obliekať sa do športového. Ešte som si do bajku dala fľašu s minerálkou, prehodila cez plece maličkú taštičku s kľúčami a mobilom.. a on stále pozeral..stále neodolateľne a veselo..Motkal sa mi pod nohami plný očakávania........

Hmm, hádajte s kým som šla von?? Hádajte??.. nemohla som mu to predsa urobiť a nechať ho doma V bicykli je stále fľaša s vodou, ale nedotknutá. Môj neodolateľný Denynko vyhral na celej čiare a ja som s ním strávila dve krásné hodiny v jesennej prírode. Stáli za to, to mi verte!!